História obce

Písomne je obec prvý krát doložená v súpise majetkov podliehajúcich štátnej dani Trenčianskej stolice z roku 1579 pod názvom Postenni. V ďalšom súpise z roku 1598 sa uvádza ako valašská obec pod názvom Rudniczka. Do roku 1798 bola obec súčasťou budatínskeho panstva vo vlastníctve rodu Suňogovcov. Po nich sa stal vlastníkom rod Čákyovcov a to až do zániku feudalizmu v roku 1848. Ako samostatná dedina vznikla z valašského osídlenia v hornej časti chotára Rudiny a jej prvými osadníkmi boli valašskí pastieri. Prví osadníci boli 3 rodiny valašských gazdov a niekoľko rodín želiarov. Prví obyvatelia sa zaoberali pastierstvom,-chovom valašských oviec a spracovaním produktov z nich, potom drevorubačstvom a spracovaním dreva.

Neskôr sa rozmohol podomový obchod a drotárstvo, mnoho rodín odišlo za prácou do iných miest aj krajín ako drotári spolu s deťmi, ktorým sa hovorilo džarkovia.

Obydlie, odev , strava a zvyky obvateľov : Prvé boli drevené domce s jednou obytnou miestnosťou, udupanou hlinenou podlahou. Domce boli pokryté dreveným šindlom. Prvá murovaná chalupa – murovanica bola postavená v roku l896. Odev bol jednoduchý : muži –ľanové spodky –gate, ľanové košele, súkenné nohavice a kabáta. Ženy –široké sukne – šorce. Obuv – onuce a krpce. V 80-tych rokoch 19.storočia boli v obci 2 koncesovaní živnostníci – krčmár a mlynár.